Zpravodajství z jižních Čech

Už štvrtým rokom používam minimálne raz za týždeň cestu č. I/38 v úseku Habry – Havlíčkův Brod. Kto tento úsek cesty prvej triedy pozná mi dá za pravdu, že tento úsek „třicetosmičky“ je horší nie z roka na rok, ale z týždňa na týždeň. Vyjazdené koľaje (to je ešte ten lepší prípad), diery, výmole, sem-tam odtrhnutá krajnica. Auto skáče po ceste ako keby ste ho riadili po nejakej lesnej ceste. A keď to do toho zaprší, tak sa stáva aj to, že auto sa vo vyjazdených koľajach správa dosť divne a máte strach opustiť vyjazdenú koľaj plnú vody.

Už štvrtým rokom používam túto cestu a minimálne dva krát do roka čítam v okresných novinách článok o tom, ako je táto cesta nebezpečná, že je to najhoršia cesta prvej triedy v kraji Vysočina, ako sa začne na jar opravovať. V Jihlave už sa vydali všetky potrebné povolenia k oprave, odborníci na dopravu už majú všetko pripravené k zahájeniu opravy na jar – už štvrtú jar (čo ja si pamätám).

Jar je tu. Jarné počasie nás príjemne ohrieva, ale po cestároch nie je ani chýru, ani slychu. Takže zase sa čosi sľubovalo a klamalo. A tak ďalším rokom budeme jazdiť po nebezpečnej ceste. Možno sa čaká na nejakú hromadnú smrteľnú nehodu, aby sa zistilo, že táto cesta je v dezolátnom stave. Podobne ako v Ostrave, kde až teraz zistili, že jednokoľajovka nemá semafor – „veď sa tam 70 rokov nič nestalo“, bol argument riaditeľa Dopravného podniku Ostrava.

Ale vráťme sa na „třicetosmičku“.  Škoda že po nej nejazdia aspoň raz za týždeň „papaláši“ z Krajského úradu v Jihlave, škoda že odborníci na dopravu od zeleného stolu s „kulatým razítkem“ sa neprídu sa na tento úsek pozrieť. Keby tu boli, tak nenechajú túto cestu v takomto stave, v akom je – životu nebezpečná.