Pátek, 21 Březen 2008 23:00
Biela sobota má pomenovanie podľa oblečenia, ktoré obliekali kandidáti na krst. Svätá omša začína až večer po západe slnka a svätí sa pri nej oheň, veľkonočná svieca tkz. Paškál a krstná voda. Biela sobota je tkz. aliturgickým dňom, lebo v tento deň sa zásadne neslúži svätá omša a ďalšie sviatosti okrem pomazania chorých a sviatosti zmierenia - čiže spovede.
Aj k tomuto dňu sa viažu ľudové zvyky: Z ohorených časti dreva sa vytvárali malé krížiky a nosili sa na pole, aby boli úrodné. Popol z posväteného ohňa sa sypal na lúky. Niektoré uhlíky sa dávali na povalu domu, aby ho chránili pred požiarom. Na bielu sobotu sa vo veľkom upratovalo a čistilo. Na slávne Kristovo vzkriesenie a na Veľkonočnú nedeľu sa pripravovali sviatočné jedlá, piekli sa mazance a veľkonočný baránok, z vŕbového prútia sa plietli korbáče a pomlázky a zdobili sa veľkonočné vajíčka.
Na Bielu sobotu večer, po západe slnka za začínalo s oslavou Veľkonočnej vigílie - oslavou svätej noci, kedy Kristus vstal z mŕtvych, kedy prelomil puto smrti a ako víťaz vystúpil z hrobu, aby nám otvoril cestu k životu. Oslava Veľkej noci sa vyjadruje mnohými symbolmi a textami tohto veľkonočného prechodu (pesach) za zajatia utrpenia a smrti do života slobody a plnosti. Sú to najdlhšie, ale aj najkrajšie obrady celého liturgického roku v katolíckych kostoloch.









